Keď som ho videl pred šiestimi - siedmimi rokmi prvýkrát v akcii, netušil som, kto to je, ako sa volá a odkiaľ sa vôbec vzal. Jeho rodná Terchová hrala nižšie oblastné súťaže v žilinskom kraji a ja som sa na zápasoch tamojšieho Jánošíka zúčastňoval skôr náhodne.
Dedinský futbal má svoje veľké čaro, má svoju špecifickú atmosféru. Hrá sa pre potešenie a pre „párky s pivom“, ktoré dotvárajú kolorit športovej udalosti číslo jeden. Všade tam, kde sa futbal hrá pre zábavu, všetko ostatné ide bokom.
Keď mi tamojší funkcionári, čo držali futbal v obci nad vodou, povedali jeho meno, rýchlo som ho aj tak zabudol. Mal azda 14 rokov a na trávniku kúzlil.
Prešiel istý čas a z mysle mi ten „capart“ ušiel. Zaregistroval som, že akýsi chalan z Terchovej (v ktorej svojho času končil svoju úspešnú futbalovú kariéru iný slovenský reprezentant a hráč pražskej Sparty Vlado Labant), prešiel do Žiliny.
Popravde, nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Žilina aj predtým hľadala a lovila talenty v okolitých obciach. Ako kedysi Toni báči Malatinský v Trnave.
Keď som videl s akou ľahkosťou strieľa góly v najvyššej slovenskej súťaži, ako sa veľmi rýchlo v seniorskom futbale stal najlepším strelcom súťaže, zbystril som. Veď to je on! Po prvýkrát som si zapamätal aj jeho meno. Skromného chlapca z Terchovej – Róbert Boženík.
Obec, ktorú preslávil pred vyše 300 rokmi zbojník Jánošík, zrodila nového hrdinu s rovnakým „popisom práce“ – druhým brať. Body a nádej na dobrý výsledok..
V slovenskej lige sa napokon dlho neohrial, zimná prestávka mu priniesla prvé zahraničné angažmán. Aj keď záujemcov bolo dosť, vybral si holandský klub – Feyenoord Rotterdam.
„O iných ponukách som možno ani nechcel vedieť. Kým nebolo nič konkrétne na stole. Možností na prestup bolo dosť, ale starostlivo som ich preberal s rodinou, či klubovým manažérom.. Ponuka z Feyenoordu bola pre mňa najsympatickejšia“.
V novom pôsobisku stihol pred „koronapauzou“ odohrať 3 duely a v nich naplnil povesť strelca. Dal 2 góly. Úspešnú bilanciu má aj v najcennejšom reprezentačnom drese – 8 stretnutí, 4 góly. Slovenský „reprík“ prechádza generačnou výmenou. Postu „novej hviezdy“ sa však Robo bráni..
„Neviem, či som hodný takej pozície. Viem, že očakávania na moje výkony budú neustále rásť. Ja sa však musím sústrediť na svoje výkony a dodržiavať to, čo mi povie tréner“.
Robov príbeh je v slovenských parametroch ojedinelý. Áno, mali sme tu v minulosti aj iné tínedžerské hviezdy – spomeniem Szilárda Németha, skromného chlapca z Komárna, či Slovanom odkojeného Roberta Vitteka. Boženík je však trošku iný príbeh – veľký ligový futbal ochutnal až po tom, čo prišiel z „dediny“, najprv do žilinskej rezervy.
Skromnosť mu však zostala. „Stále mám čo zlepšovať, vždy nájdem rezervy. Ale pracujem na sebe. Aj keď teraz mi tie tréningy so spoluhráčmi chýbajú. Trénujeme individuálne. Dvakrát denne. Najprv atletická časť – beh vonku alebo doma bicykel, nasleduje regenerácia a večer prichádza druhá časť – posilovňa“, prezradil Robo náplň práce počas nechcenej korona pauzy.
Slovenský reprezentant prezradil, ako vyzerá deň Feyenoordu v praxi. „Okrem individuálnych tréningov máme spoločný čet na sociálnej sieti a mávame aj spoločné videotréningy“.
Prvýkrát sa mal Feyenoord zísť na spoločnom tréningu tento pondelok, ale situácia sa v Holandsku dramaticky zmenila. „Počty chorých neustále rastú, preto sa návrat na ihrisko posúva. Na kedy, to teraz nevieme. Stále však verím, že sa ligový ročník dohrá. Je to pre nás veľmi ťažké obdobie, ale som optimista. Tieto dni sú totiž rovnaké a jednotvárne. Na druhej strane, aspoň môžem tráviť o čosi viac času aj s priateľkou“.
