Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V šiestej časti Vám prinášame príbeh najväčšieho z veľkých, pred ktorým sa uhýbali aj tí najšikovnejší. Elmer Vasko – ochranca Stana Mikitu.
Keď spustil po šarišsky, legendárny Stan Mikita sa len nechápavo pozeral. Aj keď boli vlastne obaja Slováci. Elmer ale nezaujal iba svojim dialektom, aj jeho fyzické parametre ho od ostatných výrazne odlišovali. Nik nebol taký vysoký a predovšetkým taký mohutný ako „los“ – lebo práve kvôli zjavu dostal veľmi rýchlo prezývku „Moose“.
Elmerovi rodičia pochádzali z prešovského kraja, mama z Raslavíc, otec z Kukovej. Jeho dvaja starší bratia Janko a Jurko ešte uzreli svetlo sveta na hornom Šariši, ďalší dvaja chlapci však už prišli na svet v Kanade. Najprv Elmer a po ňom Andy.
Vaškovci sa usadili blízko Quebecu. A veľkú úlohu v tom zohrala aj rodina Guothových. Obe sa dlhé roky poznali a obe rodiny písali takmer identickú kapitolu. Odišli z biedou a vojnou zmietaného Slovenska, aby svoje šťastie našli za veľkou mlákou. Že Vám priezvisko Guoth nič nehovorí? Najslávnejší nositeľ tohto mena si ho neskôr zmenil. Z Guotha sa stal Mikita. Stan Mikita.
Související obsah
Ich životný spoločný príbeh potom pokračoval v jednom mužstve, kde sa na veľké Stanove intervencie dostal aj Elmer. Mikita bol už v tom čase veľkou persónou Chicaga Black Hawks a jeho slovo malo u generálneho manažéra veľkú váhu. Problém bol len jediný. Elmerova menšia obratnosť. So 190 centimetrami a trojcifernou váhou mal s pohybom problém. Nosil „špeciálne traky“, len aby boli bolesti chrbta znesiteľnejšími.
Prvé 3 sezóny neboli pre Elmera v NHL najlepšie. Jastraby sa od jeho príchodu v 1957 nemohli prebojovať do playoff. A Vasko tým trpel, chcel byť plnohodnotným hráčom a nielen tým, s kým sa pozná (Mikitom). V roku 1959 preto podstúpil náročnú operáciu. A po úspešnom chirurgickom zákroku sa všetko zrazu otočilo. Bolesti sa stratili, Vasko bol razom ako uragán. Chicago prelomilo playoff kliatbu a na začiatku 60-ty odštartovalo slávnu éru.
Z Elmera sa stal jeden z najlepších obrancov súťaže, herná pohoda a skvelá forma priniesla zisk Stanley Cupu. Písal sa rok 1961. 23 ročné čakanie na titul bolo na konci. Vaško si tieto chvíle užíval. 0 5 rokov neskôr, keď slávna chicagská éra vrcholila, prišla kariérna bodka. Alebo lepšie napísané, tri bodky..
Vaskova kariéra totiž nebola na konci. Dôvodom bola nová, expanzná éra. Počet účastníkov sa oproti „original six“ v sezóne 1967 rozšíril. A do hry vstúpila Minnesota North Stars, ktorá mala o „valibukove“ služby enormný záujem. Proces presviedčania netrval dlho a Elmer na trojročnú ponuku kývol. Znova sa dostal do kolotoča, z ktorého sa len veľmi ťažko vystupuje.
Související obsah
Hovorí sa, že trinástka býva nešťastnou číslicou. Písal sa 13. január 1968. Po jednom z kontaktov v zápase Minnesoty s Oaklandom zostal na ľade nehybne ležať William Masterton. Priamo pod nohami Elmera Vaška. O dva dni neskôr následkom tvrdého pádu Masterton zahynul a slovenského hokejistu to zlomilo.
Elmerov hokejový životopis bol napriek tomu plný skvelých úspechov, aj tých individuálnych – 4 krát si zahral All Stars game. Odohral 786 zápasov, nazbieral dve stovky kanadských bodov. Ak je hokejový svet vďačný za Mikitu, sme mu vďační aj za obra s láskyplným srdcom. Elmerovi Mooseovi Vaškovi dotĺklo v posledný októbrový deň 1998.
Související obsah
„Šracu, dobre ši bavil toten hokej, barz dobre. Šegiňata še maju co učic. Naj je tota ryha furt večne hlboká“, možno nerozumiete tomuto odkazu, patrí ale iba „Losovi“...
