Vieme o nich takmer všetko! Lebo pravidelne zapĺňali a stále ešte zapĺňajú stránky novín, vidíme ich v televízii. Ale aj oni majú svoju trinástu komnatu plnú príbehov - veselých i smutných, trpkých i dramatických. Stali sa neodmysliteľnou súčasťou ich profesie. V našom seriáli dnes dostáva priestor washingtonské duo - jeden z najlepších hráčov v histórii NHL – Mr. Great Eight, Alexander Ovečkin a jeho „siamske dvojča“ Jevgenij Kuznecov.
Keď som takto pred dvoma rokmi dokomentoval piaty finálový zápas NHL medzi Washingtonom Capitals a nováčikom ligy z Vegas, kniha ligového ročníka 2017/18 sa definitívne zavrela. Bola to bodka za sezónou, v ktorej sa Capitals konečne dočkali slávneho hokejového grálu pomenovaného po lordovi Stanleymu.
Jeden z najslávnejších pohárov na svete sa ocitol v euforickej atmosfére nad hlavou kapitána, ktorý svoju posádku „na lodi“ doviedol až do víťazného prístavu. S trofejou sa k stropu haly upieral aj zrak Alexandra Ovečkina. Tak ako to urobil vždy pri oslave gólu. Každý hráč prejavuje radosť inak, Ovečkin má tradičný rituál. A aj keď sa na jeho tvári objaví úsmev, v hlave prebieha úplne iný príbeh. Srdce spomína..
Související obsah
Dnes má Alex na konte 706 gólov a v historickej tabuľke je ôsmim najlepším strelcom všetkých čias. Presne toľko poďakovaní poslal „tam hore“, do „nebeskej“ lóže, kde má doživotnú miestenku jeho o 15 rokov starší brat Sergej.
Písal sa rok 1995, keď rodinu Ovečkinovcov zasiahla krutá správa. Ťažká autohavária! Najstarší z bratskej trojice, 25-ročný Sergej utrpel pri hrozivo vyzerajúcej kolízii zranenia, ktoré sa už zo životom zlúčiť nedali. Krvné zrazeniny v mozgu boli nezlučiteľné so životom. Rodinná tragédia, ktorá poznačila celú rodinu. Alex mal vtedy len 10 rokov. Prišiel o brata, ktorý ho na ľad priviedol a bol jeho veľkou inšpiráciou, vzorom. Aj keď bol medzi nimi značný vekový rozdiel, ako keby boli previazaní pupočnou šnúrou. Vyznieva to možno pateticky, ale tak o tom Alex rozpráva.
Before saying goodbye to the Stanley Cup, Alex Ovechkin, his mother & his father, went to the cemetery to share the Cup with his late brother Sergey.
— Complete Hockey News (@CompleteHkyNews) July 10, 2018
For me, it was a very important moment to spend time with my brother. I know hes above [looking down on me]. pic.twitter.com/dimq1OWTfk
Z neho by hokejista možno nikdy ani nebol, lebo športové korene od rodičov boli zasadené úplne v iných hriadkach. Mama Tatiana patrila v sedemdesiatych rokoch medzí slávne športovkyne ZSSR a bola vôbec jednou z najlepších basketbalistiek sveta. Získala dve zlaté olympijské medaily – z Montrealu 1976 a Moskvy 1980, jeden svetový titul, šesť európskych. Otec Michail hrával futbal. Obaja svojich synov od športu odhovárali, lenže „zakázané ovocie najviac chutí“.
Alex o rodinnej tragédii nikdy nechcel hovoriť, dodnes sa len ťažko zmieruje s tým, čo sa stalo. Stále má pred sebou obrazy, v ktorých ho brat Sergej vozieval na tréningy. Na úkor svojho voľného času. Chodieval na jeho tréningy a tam vzniklo k hokejkám a puku aj jeho obrovské puto. Sledoval zápasy moskovského Dynama, ktorého najjagavejšou hviezdou bol vtedy Alexander Maľcev. Momenty boli tak silné, že ho definitívne k ľadu priviazali. A aj k Dynamo.
Související obsah
Celkovo, citeľná previazanosť bola u Ovečkina nesmierne silná. Až taká, že si emotívnu spomienku nechal „nakresliť“ aj na telo. Nikdy o svojom tetovaní nehovoril, nikdy ho neukázal verejnosti. Chránil si ho až dovtedy, kým sa jeho trinásta komnata neotvorila. „Sergej, zostaneš navždy v mojom srdci“ – toto vytetované vyznanie tak nezostane len v myšlienkach.
Možno aj pre spoločný životný obsah si Alex našiel v tíme svojho najlepšieho kamaráta – o sedem rokov mladšieho krajana Jevgenija Kuznecova. A nebolo to ani ťažké hľadanie „spriaznených duší“. Ovečkin dlho upozorňoval vedenie „orlov“, že tohto hráča Capitals potrebujú. Washington si ho v drafte 2010 vybral hneď v prvom kole, hoci „ťahal z klobúka“ v konkurencii 30-tich tímov ako predposledný a reálne hrozilo, že po “Žeňovi“ niekto siahne skôr. Nesiahol. Kuznecov sa stal súčasťou Capitals.
Související obsah
Aj jeho životný príbeh nesie tragickú kapitolu. Identickú ako u Ovečkina. Jevgenij mal 11 rokov, keď takisto prišiel o súrodenca. A takisto o 8 rokov staršieho brata
Alexandra, ktorý tragicky zahynul pri násilnostiach na prvomájových oslavách.
Dve hviezdy Washingtonu s rovnakým hokejovým príbehom. Obaja vyhlásení strelca. S veľavravnými odkazmi po strelení gólu. Jeden zdvihne hlavu „k nebu“, ten druhý „lieta“ s mávajúcimi rukami ako orol. Nie je to len symbol klubu, pre Kuznecova má aj úplne iný význam. Spomienkový...