Tak aj ten najväčší optimista, že všetko bude okej, zbalil „kufre“ a vrátil sa na prelome marca s aprílom domov. Keď už jeho (nielen slovenskí) kolegovia, na ľade súperi, ležali doma s hasnúcou nádejou skorého reštartu a strihali 14-dňový povinný karanténny meter.. Tomáš Tatar si predĺžil bezhokejový pobyt v Kanade, čísla v korona štatistikách ďalej nepustili.
Prvá odlivová vlna hráčov z prestížnej NHL – smer Starý kontinent – zaliala odletové haly pred mesiacom. Ďalší opúšťali „Big Apple“ postupne, podľa toho, kam siahala ich hranica optimizmu. Na vrchole horizontu, žiaľ, ani kúsok svetla.
Už pred mesiacom som (dosť odvážne a proti prúdu rojkov) písal o tom, že pre tento ročník je to „game over“. S podobným názorom som sa stretol v záplave publikovaných článkov len u brankára Robina Lehnera.
Související obsah
Matematika je exaktná veda, čísla veľa prezradia a prejudikujú situáciu následných dní, týždňov, mesiacov. V Amerike to ide štatisticky ako tamojšej hviezde zasnežených kopcov – Lindsey Vonnovej. Strmhlav dole. Deň čo deň padajú negatívne rekordy infikovaných, bohužiaľ, aj mŕtvych.
Súčasný status quo je nezvratný. To, čo v začiatkoch podcenila americká vláda v hlavnej epizóde s príležitostným hercom a dnes aj prezidentom Trumpom, sa ospravedlňujúcim komuniké – (sorry guys, asi sme sa pomýlili) – zvrátiť nedá. Ani vygumovať, ani zmierniť.
Související obsah
A pochopila to aj skupinka tých najväčších optimistov, ktorí v Amerike ešte zotrvali. Lebo verili, že americké príbehy majú na konci vždy len sladký happy-end.
Je mi jasné, že vedenie NHL urobí všetko pre to, aby sa sezóna ešte – s rôznymi druhmi scenárov - ako tak zachránila. Aj keby sa malo hrať iba za asistencie „priemyselných“ kamier na neobývanom ostrove v absolútnom režime utajenia. Ale pre koho je hokej? Pre divákov alebo pre biznis? Aký zmysel má hrať a dohrať sezónu, ak tam chýbajú tí najdôležitejší aktéri - teda diváci?
Související obsah
Prečo „Za veľkou mlákou“ (ale aj v iných kútoch sveta v iných súťažiach) – obrazne povedané – čakajú na zastávke, kde vlak nikdy nezastavuje? Lebo najdôležitejšie slovo v svete športu je dnes – žiaľ, „money“. Opantali svet, podmanili si šport a znehodnotili / zdefraudovali jeho zmysel a význam. Lesk mincí oslepil tých, ktorí držia „kľúče od hokejovej miešačky“. Ale bez prúdu (v tomto prípade zdravia), to aj tak nepôjde..
Viem, že záchrana súťaže (nielen NHL) je aktuálne tou vecou, ktorá strháva zo spánku šéfstvo v kravatách s logom NHL“ – s odpoveďou na otázku „čo ďalej?“ však najlepšie poradí len zdravý sedliacky rozum a čas. To prvé však neguje „vôňa bankoviek“ a to druhé tiež. Biznis v športe je ako karcinóm v tele. Roky nenápadne bujnie a potom ...
