Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V ôsmej časti Vám prinášame príbeh hráča, ktorý voňal človečinou. Stal sa z neho obávaný kanonier a veľa nechýbalo, aby mal aj štatút československého reprezentanta.
Aj tento príbeh má podobné kapitoly a rovnakú dejovú niť ako tie predchádzajúce. Chudobou zamorená východná časť Slovenska, v ktorej boli „domácimi pánmi“ - bieda, hlad a s nimi spojený nedostatok práce.
A to bol aj dôvod pre Človečokovcov, aby opustili rodnú hrudu – Klokočov. Najprv otec Michal a o 5 rokov neskôr aj ďalší členovia pomerne veľkej rodiny – jeho manželka Júlia a ich sedem detí. Jedno z nich – Andrej, splnil rodine veľký sen. Tak ako to v amerických filmoch býva.
Aj cesta Človečokovcov za lepším životom v roce 1929 pripomínala scény z kinematografie. Za posledné úspory si kúpili palubné lístky najlacnejšej kategórie a zaoceánskou loďou sa plavili týždeň do „nového sveta“, do Halifaxu. Nikdo vtedy netušil, že domovinu už nikdy v živote neuvidia.
Související obsah
Ale späť k hlavnému hrdinovi. Už od malička inklinoval Andrej k „zahnutej palici“. Rodičia synove sny aspoň zčasti naplnili a aj z toho mála, čo mali, do hokejky zainvestovali. A bola to jedna z najlepších investícií v ich živote. Poznamenala ich životy a svetu priniesla výborného hokejistu.
Andrej, teda už Andy si veľmi rýchlo získal rešpekt. S hokejkou čaroval. Kuriózne, jeho herný progres, hokejový um a nevídaný talent si všimli aj v Československu. Tam, odkiaľ „utiekol“. Krátko po vojne, v 1946 dostal „na diaľku“ zaujímavú ponuku – hrať za národný tím. A byť aj akousi predĺženou trénerskou rukou.
Andy odolal. Volanie domoviny bolo síce silné, ale ešte silnejšia bola láska. Kvôli svojej írskej priateľke ponuku neakceptoval a zostal v Kanade. Svoju kariéru budoval vo Vancouveri Canucks a pár sezón odohral aj v Edmontone Flyers. S úchvatnou bilanciou. Čo zápas, to minimálne aspoň bod.
Hneď pri svojej premiére v tíme Canucks získal 103 bodov v 54 zápasoch. V žiadnom odohranom ročníku nebolo číslo zápasov, v ktorých nastúpil vyššie ako jeho „kanadské konto puntíkov“. Najradšej ale spomína na svoj jagavejší zápas – finále o Allanov pohár. Víťaz zväčša reprezentoval Kanadu na svetových šampionátoch.
Související obsah
Hralo sa vo Vancouveri, presne tam, odkiaľ Andy prestúpil do Edmontonu. Flyers súpera z Bostonu zdolali a začala sa veľká „párty“ v uliciach. Edmonton mal v tom čase 120 000 obyvateľov, takmer polovica z nich zaplnila námestia a Andy si plnými dúškami užíval svoje najkrajšie hokejové časy.
Možno by mali ešte ligotavejší lesk, nebyť zranení. Tie mu cestu na úplný vrchol veľmi skoro zahatali. V tridsiatke musel s hokejom predčasne skončiť - ako hráč. Dal sa na trénerskú dráhu a zbieral ďalšie úspechy. Na hokejovej scéne vydržal až do svojej sedemdesiatky..
Související obsah
Andy sa dožil nádherného veku – mal 92 rokov, keď v decembri 2016 dotĺklo jeho hokejové srdce naposledy. Príbeh hokejistu, ktorý „voňal“ človečinou ..
