Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V šestnástej časti Vám prinášame príbeh nemeckej žuly, na ktorej si vylámali zuby aj tie najväčšie hviezdy NHL.
V prešovskom „chotári“ leží obec Široké. Obec, ktorú poznajú len skutočne tí najzdatnejší fanúšikovia geografie, alebo tí, ktorí tadiaľ prechádzajú – cez známy tunel pod Braniskom – smerom na západ.
V tridsiatych rokoch minulého storočia sa tu usadila rodina Gočovcov – rodina, z ktorej vzišla jedna z najväčších nemeckých hokejových ikon a hráč v slávnej NHL – Marcel Goč.
Prelomovým rokom v ďalšom životnom osude rozvetveného klanu bol „68.“ Jozef Goč, pochádzajúci zo siedmich súrodencov, nabral odvahu a z rodnej hrudy pred komunizmom utiekol. Časť jeho rodiny zostala na polceste v Česku, v Šumperku – Jozefovou konečnou stanicou bolo až kapitalistické Nemecko. Aj pre jeho manželku a tri deti.
Josef Goč, jeden z Jozefových synov, sa stal uznávaným hráčom a neskôr ešte uznávanejším trénerom. Najvýraznejšiu dieru do ľadu však spravili všetci jeho traja synovia – Sascha, Marcel a najmladší Nikolai.
Všetci traja začínali medzi seniormi v tamojšej DEL lige veľmi skoro – už ako tínedžeri. Marcel mal dokonca len 16 rokov, keď nastúpil na svoj prvý „dospelácky“ zápas – v roku 2000. Tu sa začala písať skvelá kariéra budúceho kapitána nemeckej reprezentácie o opory piatich klubov v NHL.
V drafte 2001 dlho netrvalo, kým v sále zaznelo jeho meno. Z dvadsiateho miesta v prvom kole po ňom siahlo San Jose Sharks. Ale na svoju premiéru si musel ešte chvíľu počkať. Americké hokejové návyky zbieral na farme – do sveta veľkého hokeja sa pripravoval s Clevelandom Barrons.
Související obsah
A premiéra v najslávnejšej súťaži sveta? V konferenčnom štvrťfinále playoff – v piatom zápase Sharks so St. Louis. Goc (z priezviska si nechal zmazať mäkčeň) vypichol puk gólmanovi Bluesmanov Chrisovi Osgoodovi.
Našiel Marka Smitha a ten rozhodol. Veľkolepý štart v NHL. V San Jose napokon strávil 5 sezón, aby sa od žralokov dostal v roku 2009 k iným predátorom – do Nashvillu.
Bola to však jeho krátka anabáza – vydržal len 2 sezóny, na Floride ďalšie 3 a záver svojej úspešnej hokejovej misie spojil s Pittsburghom Penguins a St. Louis Blues. Mimochodom, od tučniakov odchádzal len krátko pred tým, ako sa Penguins nadýchli k famóznym hokejovým časom s dvoma titulmi po sebe.
Bola to jeho bodka za dvanásťročným pôsobením v NHL. Počas nich odohral 699 zápasov. Síce nikdy na slávny Stanley Cup nesiahol, no zaradil sa medzi najvýraznejšie hokejové persóny z Nemecka – k Marcovi Sturmovi, Olafovi Kolzigovi, či vychádzajúcej star - Leonovi Draisaitlovi.
Predčasný hokejový dôchodok strávil v klube, ktorý ho do veľkého sveta vyslal – v Adleri Mannheim. V minulom ročníku tu zároveň aj uzavrel svoju bohatú hráčsku kariéru.
Na Marcela Goca sa v NHL nezabudne, rovnako ako ani na jeho účinkovanie v najcennejšom, reprezentačnom drese. Bol to práve on, kto ako kapitán s C na hrudi dotiahol nemecký celok k striebru na kórejskej olympiáde v 2018.
A nechýbalo veľa, aby sa na hokejovom turnaji zrodila najväčšia senzácia v histórii hier. Pár sekúnd pred koncom viedli Nemci nad Rusmi o gól,... Bola to síce smutná, ale na druhej strane aj pekná strieborna bodka za jeho kariérou.
V NHL si zahral aj jeho starší brat Sascha, ale bola to krátka a nie veľmi úspešná epizóda. V priebehu šiestich sezón stihol odohrať len 22 zápasov – 13 za diablov z New Jersey, 9 za Tampu, na prelome tisícročí. Ale aspoň otvoril cestu svojmu bratovi Marcelovi za hokejovou slávou.