Zrejme nikoho väčšmi nezarmútila správa o odklade letnej tokijsej olympiády ako zlatého chodca Mateja Tótha. Odhodlaný obhajovať najcennejší kovový lesk, príprava tomu podriadená, ale vyššia moc si obula rýchlejšie tretry.
Nič príjemné pre športovca, ktorý už plánoval so sfúknutím japonského olympijského ohňa koniec kariéry. Keby rozhodnutie bolo iba na Matejovi, zrejme by bol neželaný a nečakaný koniec s prepoteným dresom so slovenským znakom.
Matej však definitívne rozhodnutie o rok predĺžil. Aj pod tlakom športovej verejnosti. Lebo očakávania boli silnejšie ako pôvodné športovcove chúťky.
Matej to nezabalil, lebo nespravil tak nikdy predtým v jednej z najťažších atletických disciplín.