Inzerát
Hvězdy NHL se slovenskými kořeny: Emigrace Ihnačákových jako z filmu
Zdroj: Getty Images
Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Narodili sa alebo mali rodinné korene v krajine, ktorá vtedajšej dobe nepriala. Chceli voľnosť, slobodu, lepší život – aj preto zvolili jednu z najnebezpečnejších ciest – útek zvaný emigrácia. V sedemnástej časti Vám prinášame príbeh rodiny Ihnačákových. Príbeh, v ktorom syn zostal v tieni svojho otca.
Inzerát
Inzerát
Poznáme to z rozprávania, z kníh či filmov. Doba, ktorej súčasná generácia len veľmi ťažko porozumie a ktorá ani nemá racionálne vysvetlenie. Doba, v ktorej sa skôr „nesmelo a muselo ako mohlo“.
Peter Ihnačák je jeden z tých, ktorý nastolenému „systému“ prestal už viac rozumieť a nebyť jeho veľkej lásky – hokeju – ušiel by skôr. Tam, kde si ctili a vážili ľudské hodnoty.
Beztak sa v tom „systéme“ necítil dobre. Vlastne od začiatku svojej hokejovej kariéry bol akousi „persona non grata“ – osobou podozrivou a stráženou. Jeho kádrový profil vykazoval extrémne riziká. Aj preto, že ďalší jeho príbuzní boli nábožensky založení.
Související obsah
Navyše už v 30-tych rokoch expandoval klan Ihnačákových za „veľkú mláku“. Len vtedy sa tomu hovorilo o čosi kultivovanejšie – rodina patrila k početnej skupine imigrantov. Odišli alebo lepšie napísané utiekli starí rodičia, starší brat Ján i jeho sestry. Peter zostal v Československu sám.
Peter Ihnačák se uměl i poprat:
Pozornosť sústredil len na hokej a hral ho výborne. Na začiatku 80-tych rokov obliekal dres pražskej Sparty a hneď sa stal najproduktívnejším hráčom. Aj preto neuvažoval o tom, aby nasledoval svoju rodinu. Ale.. Lákala ho sloboda, ktorú považoval za najdôležitejšiu súčasť života a najvyššie právo každého človeka.
Aj sezóna 1981/82 vychádzala Petrovi nadmieru, čo zápas – to bod. Jeho výkony neušli pozornosti ani trénerom československej reprezentácie. Vtedajší kouč Luděk Bukač mu dal dôveru a nominoval ho do Fínska. Politicko-športový orgán ČSTV bol proti – pre nich bol Ihnačák „rizikový hráč“.
Související obsah
Bukač ale ukázal ostrejšie lakte a tak Ihnačák do lietadla nastúpil. Šampionát sa ešte ani poriadne nezačal a megaproblém bol na svete. „Iha (Petrova prezývka) tu nie je!“, vykríkol Petrov spoluhráč Lukáč a problém bol na svete. Nenašli ho „tajní“ akoby sa pod zem prepadol. Peter mal všetko do detailov premyslené.
Do Helsínk ho prišiel vyzdvihnúť jeho starší brat z New Yorku. Peter ho čakal v lodnom prístave s hokejovou batožinou, v ktorej mal všetko potrebné – v hokejových nohaviciach špeciálne zašitý druhý pas a tisíc amerických dolárov, množstvo odvahy a chuť zmeniť svoj život. Chuť, ktorú musel dovtedy len horko prehĺtať.
Útek sa podaril! Cesta za slobodou sa mohla začať, aj keď nadobro opustil svojho otca. Už nikdy v živote ho neuvidel. Dokonca nemohol prísť ani na pohreb.
Související obsah
V Amerike sa mu začal nový život. Mal 25, keď ho v roku 1982 draftovalo Toronto z 25. miesta. Áno, Peter nebol najmladší, pre NHL je to nesporne nezvyčajne neskorý vek v konkurencii mladých talentov. V Amerike ale vedeli, že nevyberajú mačku vo vreci a že Peter je skvelým hráčom, len geograficky zle umiestneným. V Toronte napokon strávil 7 sezón, aby sa po páde železnej opony mohol vrátiť tam, kde nechal aspoň svoje srdce. Späť do Európy. S hokejovou kariérou sa lúčil v nemeckom Krefelde, v sezóne 1996/97.
Peter odohral v NHL 445 zápasov, všetky v drese Maple Leafs – 106 gólov, 175 asistencií – čísla, za ktoré sa v produktivite rozhodne hanbiť nemusel. Ale najkrajšia hokejová spomienka sa bude viazať na moment, keď sa mu pred jedným zo zápasov narodil syn – Brian.
Zdroj:
Profimedia
A aj on kráčal v otcových šľapajách. Aj keď v tomto prípade sa jablko odkotúľalo od kmeňa trošku ďalej. Svojho otca, ktorého charakterizovala najmä odvahu, v kariére nepreskočil. Pittsburgh v draftovej lotérii vyberal skôr známe a rezonujúce meno Ihnačák a nie herné parametre spojené so schopnosťami jeho syna – Penguins naň ukázali v deviatom kole, ale šancu mu nikdy nedali.
Brian našiel svoje čiastočné hokejové šťastie až po návrate do Európy, získal taliansky pas a tak mohol reprezentovať túto krajinu na vrcholných šampionátoch. Zistil, akú kvalitu má český, ale aj slovenský ligový hokej.
Související obsah
A tak už viac ako štyri desaťročia meno Ihnačák nezapadlo prachom. Aj keď začiatky boli pre hokejový klan možno kruté, drsné, riskantné či odvážne, ale pre športovú verejnosť určite nezabudnuteľné.
TN.cz
Inzerát
Inzerát
Inzerát