Za všetkým negatívnym, čo priniesla aktuálna pandémia, treba hľadať aj niečo pozitívne. A to je predovšetkým ekonomická očista športu ako takého, najmä futbalu – najmasovejšej zábavy.
Záujem oň neustále rástol a pocítili to predovšetkým televízni vysielatelia. Cena za práva na prenosy sa prudko šplhala hore a preto aj celkom rozumiem, prečo sa v jednotlivých krajinách snažia dohrať súťaže stoj čo stoj. Lebo by to bol jeden z výpadkov v klubovej kase.
Športový prenos totiž dokáže naviazať mnoho reklamného času i priestoru a ten zas sponzorov – primárnych aj sekundárnych. Vysielací čas je drahý a financie z neho boli veľmi významnou položkou v rozpočte klubu.
Vôbec sa nečudujem tlaku futbalových organizácií v Európe, aby sa súťaže dohrali v najkritickejšom čase. Lebo to úzko súvisí aj s existenciou klubu. Áno, ekonomické výpadky budú silné, ale v prípade predčasného ukončenia súťaží, by mali ešte devastačnejšie následky.
Související obsah
Ak by sa napríklad v španielskej primera division liga dohrala, ale bez diváckej podpory – strata pre celú ligu by predstavovala 300 miliónov eur. V prípade predčasného konca by mala ešte drastickejšie následky, siahajúce k výpadku jednej miliardy. Píšem o financiách, ktoré tečú z predaja vysielacích práv, plnenia reklamných a sponzorských zmlúv a vstupného od divákov, čo je veľmi slušný balík.
Ak stojí lístok na zápas v jednej z líg „veľkej 5“ cca 40-50 eur, tak len na vstupnom získa klub dva milióny eur. V priebehu mesiaca odohrá klub pred vlastnými fanúšikmi v priemere 3 zápasy – ligové, pohárové.
Futbal sa od základov, v každom jednom smere, zmení a to dosť drastickým spôsobom. Lukratívne zmluvy s televíznymi právami budú kopírovať situáciu na trhu – cena už logicky stúpať nebude, televízne spoločnosti budú totiž v recesívnom postavení. Je to úzko spojené so sponzoringom a stavom ekonomiky v krajine – nemusíme byť ani vyštudovaní ekonómovia, aby sme vedeli – že kríza fiškálu poriadne otrasie vo všetkých aspektoch.
Zarábalo sa na zápasoch a tie teraz v takomto komfortnom štýle nebudú. Nečudujem sa preto veľkým tlakom, aby sa hralo, aj keď bez divákov – lebo to je jediná cesta k vyloveniu aspoň menšej časti utopeného bohatstva.
A pocítia to aj hráči s lukratívnymi platmi. Hovorí sa tomu pud sebazáchovy. Aby klub prežil najhoršie obdobie, a aby vôbec prežil, musí kresať výdavky. Kde inde, ako na platoch hráčov. Idú dole, niekde o 10 percent, niekde viac. Už teraz kluby, ktoré v Európe niečo znamenajú, výrazne prerábajú svoje rozpočty. Nielen na prestupové obdobie. A nielen na to najbližšie, lebo ekonomickí experti sa unisono zhodli – bude to jav dlhodobejší.
Související obsah
Táto nepredvídateľná situácia priniesla do športu nový rozmer. Myslím si, že ozdravný. Prestupová politika už nebude primárne súťažou, kto je najbohatší, kto si čo môže dovoliť. Nebude tlačiť televíznych vysielateľov k finančnému stropu a neustále ho posúvať vyššie a vyššie. Vytvárať tak nové rekordy v predaji práv. Budú skákať do takej výšky, akú nastavia preživší sponzori. Minimálne v najbližšom období. A možno to vyčistí nielen futbal, ale celý šport.