Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V desiatej časti Vám prinášame príbeh azda najväčšej a najjagavejšej hviezdy, ktorá preslávila slovenský hokej za veľkou mlákou. Stanislav Gvoth... v hokejovom svete známy ako Mikita. Stan Mikita.
Keď som držal v ruke autobiografiu Stana Mikitu – Navždy Čierny jastrab (Forever a Blackhawk), nedokázal som ju rýchlo zložiť z rúk. Bol to nesmierne inšpiratívny príbeh hokejistu, ktorému sa klaňal a aj bude klaňať celý hokejový svet. Z generáciu na generácie. Inšpiratívny príbeh hráča, ktorý si najmä v 60. rokoch nepodmanil len Chicago, ale celý svet.
Jeho príbeh sa miestami zdá až neuveriteľný. Kopíruje síce mnohé osudy hráčov, ktorí preslávili slovenské končiny, ale predsa len bol iný. V čomsi výnimočný. Tak ako jeho detské roky, ktoré poznamenala na Liptove obrovská chudoba. Bol najmladším z potomkov rodičov Gvothových v obci Sokolče. Obci, ktorá bola v roku 1975 zatopená, aby ustúpila prírode. Dnes by ste na tomto mieste mohli nájsť len priehradu Liptovská Mara.
Související obsah
Práve tu sa v roku 1940 narodil malý chlapec, ktorý pobláznil svet. On, ktorý ako prvý nosil „zakrivenú“ čepeľ hokejky, on, kto si ako jeden z priekopníkov dal na hlavu ochranný kryt – helmu.
Ťažko sa číta kapitola, keď mal malý Stanko osem. Zašiel do biednej izby, aby potlačil hlad – kúskom chleba a počul dialóg svojich rodičov so strýkom Joeom Mikitom a tetou Ann. Prišli na návštevu z Kanady. Na návštevu, ktorá zmenila osudy oboch rodín a hokejovému svetu priniesla budúcu legendu.
Neviem sa vžiť do pocitov rodičov Gvothovcov, nechcem sa vcítiť do pocitov, ktoré po dlhej noci prišli – výsledok však trhal srdce. Rodičia sa syna vzdali, len aby mu zabezpečili dôstojnejší život. Súhlasili s adopciou a poslali syna do novej rodiny a „veľkého“ sveta. Malý Stanko rozhodnutie musel prijať a s „novými“ rodičmi sa vybral na opačný koniec sveta. Do „veľkej Ameriky“. Netušil, že to nebude len krátkodobá návšteva a že sa zas medzi svojich kamarátov tak skoro vráti. Veď mal iba 8 rokov...
Související obsah
Nová rodina Mikitovcov patrila medzi majetnejšie. Joe podnikal, skupoval majetky a mohol tak pripraviť pre „adoptovaného“ syna podstatne lepšie podmienky na život. Aj keď malému Srankovi slzy na lícach už dávno stihli uschnúť, spomienky sa stále vracali. No už nie na chudobu, v ktorej vyrastal.
Strýko, teda už „nový otec“ ho k športu viesť nemusel. V novom prostredí sa malý Stanko veľmi rýchlo aklimatizoval. Kamaráti ho na ihrisku naučili hrať hokej a on ich predčil. Po každej stránke. Po roku ho „rodičia“ zapísali do tímu – dvanásťročných, no ani tam nemal konkurenciu. Jediným problémom bol jazyk. Ale ani táto bariéra časom nebola problém.
Související obsah
Jediným problémom, ktorý musel riešiť, boli – veľké korčule. Preto si ich vypchával starými ponožkami, lebo noha len tak rýchlo nenarastie. V pohybe ho to vôbec neobmedzovalo. Práve naopak. Svojej dravosti a priebojnosti dával stále vyšší a vyšší level...
