Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V desiatej časti Vám prinášame príbeh azda najväčšej a najjagavejšej hviezdy, ktorá preslávila slovenský hokej za veľkou mlákou. Stanislav Gvoth... v hokejovom svete známy ako Mikita. Stan Mikita.
Trojročný vekový rozdiel 9 ročný Stanko nielenže na ľade veľmi rýchlo zmazal, ale svojich kamarátov výrazne prečnieval. Postavou, ale predovšetkým výkonmi. A aby ešte rýchlejšie zapadol do partie, trávil s nimi aj „mimo hokejový“ čas. Áno, aj s cigaretou, ktorá sa mu stala celoživotnou vášňou, v ústach a zbojstvami na hrane zákona.
S partiou vykrádali autá, garáže. Nechcel byť iný ako oni a usmerniť ho nemal kto. Adoptívni rodičia Joe a Ann mu nechali voľnú cestu, aj s možnými nástrahami. Na tento život si Stan Mikita, lebo tak ho na matrike premenovali, zvykol veľmi rýchlo. Opak toho, čo prežíval v Sokolčiach, kde žil utiahnutým spôsobom života na hrane prežitia.
Napriek nástrahám slepých uličiek mal však cieľ jasne pred sebou a šiel tvrdo za ním. Talent mal obrovský a dokázal ho premeniť aj medzi tými najlepšími. V Chicagu rozhodili siete po „veľkých nádejach naprieč celou Kanadou a USA. A zlatá rybka v sieti manažérov uviazla. Stan opustil Ontario a zamieril do jedného zo šiestich tímov hrajúcich v NHL.
Na konci 50-tych rokov nabral Mikitov život neuveriteľný spád. Rýchlo sa aklimatizoval medzi profíkmi, získal slávny Stanley Cup - v sezóne 1960/61. Chicago sa po 23 rokoch dočkalo titulu a Stano nebývalej slávy. Bol lídrom v silnej konkurencii a žiaľ, aj najtrestanejším hráčom. Lebo z gentlemanstva na ľade neubral – v priebehu dvoch rokov nazbieral cez 300 trestných minút. Provokoval, bil sa, ručne stručne si vybavoval účty za svojich spoluhráčov.
Adrenalín mu klesol až po tom, čo sa oženil s Jill Černou. Áno, v záplave fanyniek mu srdce ukradla „Češka“, dcéra podnikateľa Chucka. Manželstvo bolo tak pevné, že vydržalo naveky a aj to bol dôvod toho, že si Stan upravil svoje životné hodnoty a na ľade pripomínal pokorného baránka. Získal množstvo individuálnych ocenení – vyhral Lady Byng Trophy (gentlemanské správanie), Hart Trophy (najužitočnejší hráč) či Art Ross Trophy (najproduktívnejší hráč).
Aj keď vo svojej kariére už žiaden ďalší svätý grál nezískal, stále hokejový svet udivoval. Získal si obrovský rešpekt. Nielen v Chicagu, kde ho dodnes považujú za najväčšiu ikonu klubu. Ak zavítate do United Center (štadión Black Hawk), nájdete tam jeho sochu v životnej veľkosti. Možno má len jeden nedostatok. V ústach chýba Stanovi cigareta. Lebo aj s ňou by pri hre ostatných výrazne prečnieval.
Chlapec zo Sokolčia, ktorý si až do ôsmich rokov musel vážiť každý kúsok chleba. Musel sa navždy rozlúčiť s milovanými rodičmi, lebo šťastie a krajší život bývali tisícky kilometrov ďalej. Na konci roku 2018 dopísal do svojho fenomenálneho príbehu posledné vety. Stan Mikita.