Preslávili sa v NHL, zapĺňali stránky novín, boli hviezdami na televíznych obrazovkách. Nie každý však poznal ich slovenský pôvod. V dvadsiatej časti Vám prinášame príbeh hokejistu, ktorý to mal na rozdiel od drvivej väčšiny iných hráčov o dosť ťažšie. Jeho otec totiž vyryl v zámorskej NHL príliš hlbokú ryhu na to, aby sa v nej vôbec udržal – Yan Stastny.
Počas svetového šampionátu v Bratislave pred deviatimi rokmi bol azda najobletovanejšou persónou v americkom tíme. Toľko kamier, žiar reflektorov a novinárskeho záujmu si snáď ešte nikdy neužil. Dodnes mám pred očami jeho veselý výraz, hoci jeho "partia“ na turnaji sklamala. Nič si nerobil z ôsmeho miesta, čo bolo nesporne veľkým sklamaním. Usmieval sa. Bol totiž "doma“.
Yan si užíval tie chvíle, na mieste a v meste, z ktorého jeho otec pred štyrmi desiatkami rokov utekal. Pred vtedajšou vládnou spoločnosťou, systémom. Aj on len a len za lepším životom. Najstarší z jeho potomkov sa na "miesto činu“ vrátil. Bez obáv a s úsmevom na tvári. Užíval si chvíle veľkého návratu.
Související obsah
Dovtedy počul o Slovensku len z rozprávania svojich rodičov. Ak sa mu kútiky úst na chvíľočku stiahli dole, bolo to len pri spomienke, že nedokázal byť taký ako on – otec Peter. Hráči jeho typu to majú vždy veľmi ťažké. Ak niekto pred vami vyryje hlbokú stopu do ľadu a podmaní si štadióny, je extrémne náročne pokračovať v rovnakých intenciách. A Yanovi sa to nepodarilo.
K hokeju bol priviazaní vlastne už od narodenia. A nielen z otcovej strany. Obaja strýkovia, Petrovi bratia – Marián i Anton – takisto v svete najrýchlejšej hry sveta čosi znamenali. Traja bratia – tri rôzne herné štýly. A malému Yanovi sa zapáčil ten Mariánov. Kým otec Peter mal šikovné ruky, cit pre kombináciu, dokonalé vlastnosti elitného centra, Marián vynikal bojovnosťou. S pozície útočníka hral poctivo dozadu. A takým bol aj Yan.
Časté porovnávania s otcom Petrom spôsobili, že Yan bol pri drafte v roku 2002 veľmi dlho prehliadanou voľbou. Až z ôsmeho kola, z 259. pozície si ho vybral Boston – pre klan Šťastných nepoznaná destinácia. Ale lepšie byť medveďom ako nikým. Na prvý zápas v NHL si však nejaký ten piatok musel počkať. Kým sa dočkal veľkej premiéry, pobudol dva roky v Európe, v nemeckom Norimbergu.
Paradoxne, premiéru v NHL nezažil v drese toho, kto si ho vybral. Čakala ho medzi Olejármi v Edmontone, ale nepobul tam dlho. Odohral len 3 zápasy bez kanadského bodu. Ten tlak a to očakávanie bolo až príliš veľké na to, aby ho Yan dostatočne zvládol.
Související obsah
Ešte v tom istom ročníku 2005/06 zmenil pôsobisko a vrátil sa späť k Bruins. Tam strelil aj svoj premiérový gól. Miesto v zostave však nemal isté. Často pendloval medzi hlavným tímom a farmou v Providence. A tak sa to vlieklo počas celej jeho kariéry. Či v Bostone, alebo naostatok aj v St. Louis. V tíme, v ktorom kedysi pôsobil aj jeho otec.
Dovedna odohral v NHL 95 zápasov bez nejakej zázračnej bilancie. Kým jeho otec Peter odohral takmer tisícku duelov (977) a zaznamenal cez 1200 kanadských bodov (1239). Aj preto po nie príliš vydarenom pôsobení v NHL nasledoval návrat do Európy, kde si okrem nadnárodnej KHL, nemeckej či švajčiarskej lige, zahral aj v Česku – v drese Vítkovíc.
Na pôsobenie v Európe si veľmi rýchlo zvykol a našiel v tom aj veľkú výhodu. "Sezóny sa tu končia podstatne skôr, takže mám aj viac času na rodinu, na svoje dve malé dcérky. S nimi sa každé leto vraciame domov, do Spojených štátov.“
Související obsah
Generačný čisto "chlapsky hetrik“ Yanovi zatiaľ teda nehrozí. Lebo podobne ako on, aj jeho mladší brat Paľko (Paul Stastny z Vegas) svetu "nového Šťastného“ zatiaľ nedal. V hokejovej histórii však meno Šťastný nikdy nevybledne..